Historický vývoj bytových textílií

Bytové textílie boli už od svojho vzniku dôležitou súčasťou najbližšieho okolia človeka, lebo ho chránili pred chladom, vlhkosťou a ozdobovali jeho príbytok. Na tento účel sa pôvodne používali kožušiny a kože. Neskôr sa na tento účel používala vlna z domácich zvierat. Vznik bytových textílií sa nedá presne časovo určiť. Predpokladá sa, že primitívny spôsob výroby bytových textílií už poznali v mladšej dobe kamennej (asi 3000 až 1800 rokov pred n. l.). Hrubé vlnené prikrývky tkané a viazané (koberce) požívali už nomádi pri svojom kočovnom živote kde ich chránili pred vplyvom počasia v stanoch.

Viazané koberce vznikli v Oriente ako priamy vplyv kočovného života tamojších národov. Dokladom pradávnej tradície výroby kobercov sú aj niektoré archeologické nálezy, ako napr. asýrske reliéfy v kráľovskom paláci Ninive z 8. storočia pred n. l., na ktorých sú zobrazení vojaci s vojnovou korisťou, kde sú už aj zvinuté koberce. Najstarším kobercom, ktorý sa zachoval dodnes je vlnený koberec asi z 5. storočia pred n. l. Našiel ho v roku 1949 v altajskej oblasti sovietsky archeológ Rudenko. Orientálne koberce sa v období barbarských vpádov a križiackych výprav priniesli ako vojnová korisť do Európy. Neskôr sa koberce privážali ako vzácny tovar. Prvé pokusy napodobniť tieto koberce spadajú do 16. storočia, keď vznikali najprv v Anglicku a v 17. storočí aj vo Francúzsku.

Dlhotrvajúca prevaha Orientu v oblasti viazaných kobercov spočíva hlavne v tom, že hodváb sa do prelomu nášho storočia spracovával výhradne v Číne.

V byzantskej a v španielsko-maurskej kultúre sa používali jemné nástenné koberce, v súčasnosti známe ako gobelíny, ktoré sa od orientálnych líšili technikou spracovania aj vzorkovania.

V Európe sa tradície a využitia bytových textílií vyvíjali odlišne. Zatiaľ, čo na Prednom a Strednom Východe bola tradícia výroby textílií na vysokej úrovni a tamojšie národy obľubovali množstvo textilu, v rovnakom období (8. až 5. storočie pred. n. l.) naopak Gréci a Rimania uprednostňovali chladný kameň a textil využívali veľmi málo. V 6. až 10. storočí sa v Ríme uplatňuje gobelínová technika na zdobenie stien chrámov. V 13. storočí sa začína s ich výrobou vo Francúzsku a v Nemecku a v 15. storočí v Holandsku. Na výrobu gobelínov pre kostoly sa používala vlna, hodváb aj zlaté priadze. Európsky význam však tieto nástenné koberce mali až vtedy, keď bola vo farbiarskej rodine Gobelín v Paríži r. 1662 založená prvá manufaktúra, ktorá zatlačila ostatné do úzadia. Podľa nej sa ujal a rozšíril aj názov.

Z 11. a 12. storočia existujú o sviatočných dekoráciách palácov a chrámov, ktoré tvorili čalúny. Pôvodne to boli bohaté výšivky na ľanovom plátne, neskôr sa vzor čalúna, z ktorého sa potom v Európe vytvárali najprepychovejšie prostriedky nástennej dekorácie, votkával. Čalúny sa tak popri kobercoch a gobelínoch stávajú ďalším textilným zariaďovacím predmetom.

Bytové textílie, akými dnes zariaďujeme svoje domovy, sa objavujú v baroku. Dovtedy nebolo známe ani čalúnenie nábytku, ani prikrývanie podlahy. Na tvrdom sedacom nábytku boli len malé, prevažne kožené vankúše. V 16. storočí sa popri dekorovaní a tapetovaní stien vzorovaným textilom (tkaným a potlačovaným) sa po stranách okien objavujú atlasové závesy a na sedadlách pevné čalúnené poťahové textílie zo zamatu, brokátu, taftu, saténu a pod. koncom 16. storočia sa objavujú záclonoviny. Využitie jednotlivých kobercov je závislé jednak od použitých materiálov a od použitej technológie.

V ďalšom článku sa dozviete, aké materiály sú na koberce najvhodnejšie a aké sa používajú dnes… >>>

Tento obsah bol zaradený v Koberce a označkovaný ako , , , , , , . Zálohujte si trvalý odkaz.