Koberce ukladáme na rovnú, suchú a čistú podlahu. Nerovnosti, prípadne priehlbiny v podlahe treba obrúsiť, resp. vyrovnať tmelom. Koberce sa nemajú klásť na neupravený betón, na ktorom nie je už urobená vhodná povrchová úprava.

Pri kúpe koberca v zimnom období je potrebné tento nechať temperovať v miestnosti s teplotou asi 24 st.Celzia, až potom by sa mal rozbaliť a rozprestrieť na podlahe. Pre celoplošné koberce sa doporučuje nechať aklimatizovať koberec aspoň 3 hodiny v rozprestretom stave. Pri ukladaní nesmie teplota v miestnosti klesnúť pod 15 st.Celzia.

Rozmer koberca by sa mal kupovať minimálne o 10 cm väčší ako je nameraný rozmer miestnosti. Koberec po rozprestretí a uležaní by sa mal zarezať tak, aby jeho rozmer bol pri každej stene kratší o 0,5 cm.

Samotné uloženie kobercov sa môže vykonať:

• Voľným uložením

kedy sa koberce kladú na voľne podlahu. Obojstrannými páskami sa prichytia spoje kobercov k podlahe. V prípade kusových kobercov sa podkladajú špeciálne protišmykové mriežky. Tento spôsob položenia kobercov je vhodný na položenie kobercov do domácnosti.

• Bodovým lepením

Bodové lepenie koberca sa vykonáva po jeho celej ploche a je veľmi dôležité podlepenie okrajov koberca chemoprénom alebo obojstrannou kobercovou páskou. Táto technika by sa mala použiť najmä v kanceláriách. Silnejšie uchytenie koberca zabráni jeho predčasnému opotrebeniu.

• Celoplošným podlepením

Celoplošné podlepenie koberca chemoprénom alebo špeciálnym disperzným kobercovým lepidlom. Týmto spôsobom by sa mali pokladať koberce v spoločenských miestnostiach, hoteloch, frekventovaných kanceláriách. Celoplošným podlepením kobercov sa zvýši ich záťažovosť.

• Vypínaním

Koberce sú uchytené po obvode špeciálnymi ihlovými páskami. Platničky sa prichytávajú k podlahe po obvode. Koberec sa napichne na ihlovú podložku pri jednej stene a následne sa vypne špeciálnymi kolennými vypinákmi k jednotlivým stenám, kde sa zafixuje.

Prečítajte si aj predchádzajúci článok rozdelení kobercov podľa techniky a technológie výroby.

• tkané jednoduchou väzbovou technikou (jutové, sisalové, kokosové)
• tkané prútovou technikou (buklé, frizé, velúr)
• dvojplyšové
• ženilkové
• gripperaxminsterské

RUČNE VIAZANÉ KOBERCE

VŠÍVANÉ KOBERCE

• ťahané
• všívané

CHEMICKY SPÁJANÉ KOBERCE

• jednoduché
• velúrové
• vločkové
• lepené
• preplietané koberce
• pletené koberce
• vpichované koberce

Podrobnejší popis

• TKANÉ KOBERCE – tkané jednoduchou väzbovou technikou (jutové, sisalové, kokosové) sa vyrábajú na tkáčskych stavoch jednoduchou väzbovou technikou.

Jutové koberce
Sú to najlacnejšie typy kobercov, určené predovšetkým na pokrytie silne zaťažených podláh na chodbách a v predsieňach. Nakoľko na betóne a v menej vykurovaných miestnostiach sa menej vysušujú a tým si zachovávajú väčšiu vláčnosť a poddajnosť ako v suchom prostredí. Odporúča sa ich občas navlhčiť. Vyrábajú sa ako obojstranné. Hrubé tkanie spôsobuje prepadávanie prachu – dobrá údržba a trvanlivosť.

Sisalové koberce
Vyrábajú sa ako obojstranné s veľmi hrubou povrchovou štruktúrou. Sú to tiež veľmi odolné koberce, avšak lepšie odolávajú zmenám vlhkosti ako jutové. Preto sa uplatňujú v kúpelniach, kuchyniach a na chodbách.

Kokosové koberce
Vyznačujú sa obojstranne veľmi hrubou štruktúrou. Vyrábajú sa ako behúne alebo štvorce obvykle jednofarebné. Kokosové koberce sú veľmi trvanlivé, dobre sa udržiavajú a nezadržiavajú nečistoty. Využívajú sa všade tam, kde sa zdržiava veľa ľudí (vstupné haly, prostriedky hromadnej dopravy). Ďalšou výhodou je, že prijímajú vlhkosť len nepatrne a používajú sa všade tam, kde sa ostatné koberce znehodnocujú. Napr. v kúpeľniach, plavárňach a pod.
Nevýhoda: neohybnosť a veľká hmotnosť. Nie sú vhodné na schodiská, pretože sa rýchlo lámu.

• KOBERCE TKANÉ PRÚTOVOU TECHNIKOU (buklé, frizé, velúr)

Na tkanie sa používa prútový tkáčsky stav so špeciálnym automatickým zariadením na zatkávanie a vyťahovanie prútov. Prúty môžu byť hladké alebo s nožom. Hladké prúty vytvárajú na lícnej strane textílie slučky (vyťahovaný vlas), prúty s nožom vlas (zrezaný vlas).

Koberce typu BUKLÉ
Sú to jednolícne koberce, kde sa lícna strana vytvára slučkami vlasovej osnovy a tým sa dosiahne zrnitá povrchová štruktúra. Vyrábajú sa z mykaných priadzí hrubších vĺn a srstí a teraz už aj z polyamidových vlákien, prípadne ich zmesou.
Buklé koberce môžu byť jednofarebné alebo melírované. Hlavným vzorovacím prvkom je štrukturálny povrch do pásov alebo do geometrických vzorov. Vyrábajú sa ako behúne, štvorce, obdĺžniky… Sú trvanlivé, majú veľmi dobrú tepelnú i zvukovú izoláciu, pomerne nízku hmotnosť a ľahko sa udržiavajú. Používajú sa do obytných priestorov a aj do menej zaťažených kancelárií.

Koberce typu VELÚR
Sú hladké jednolícne koberce s rezaným vlasom vytvárajúce jemný alebo zrnitý jednofarebný povrch na prútových tkáčskych stavoch. Výška vlasu sa pohybuje od 3 do 8 mm, podľa výšky prúta. Pri konečnej úprave sa koberce pristrihujú.

• DVOJPLYŠOVÉ KOBERCE

Dvojplyšová technika tkania spočíva v tom, že sa tkajú dva koberce súčastne nad sebou lícom k sebe. Spojené sú vzorovými vlasovými osnovnými priadzami, ktoré sa priamo na tkáčskych strojoch v strede zrezávajú nožom.
Výhodou tejto technológie je úspora materiálu, možnosť nastavenia výšky vlasu koberca. Vzorku je vidieť na rube a tým, sa podobajú na ručne tkané koberce. Klasické dvojplyšové koberce sa vyrábajú ako štvor – šesťradové, t.j. so štyrmi až šiestimi jednofarebnými osnovnými priadzami. Materiál používaný na výrobu tohto typu kobercov je vlna, ako aj PP heatset. Polypropylén tepelným spracovaním stráca svoj charakteristický umelý lesk a zároveň veľmi imituje vzhľad vlny.
Tieto koberce sa vyznačujú vysokou hustotou vlasu, jemnosťou a hodvábnym leskom. Určenie týchto kobercov je do bytových priestorov.

• RUČNE VIAZANÉ KOBERCE

Sú to jednostranne viazané koberce s vlasovým povrchom. Vyrábajú sa tak, že sa na osnovné priadze naväzujú uzlíky z vlnenej česanej alebo mykanej priadze, ktorej konce tvoria vlas. Priadze môžu byť viazané dvojakým spôsobom:

• perzkým
• tureckým

Ručne viazané koberce sa vyznačujú vysokou hustotou vlasu, ktorá závisí na počte uzlov na m2. Počet uzlov sa pohybuje od 16 000 až do 80 000 na m2. V Oriente sa tkajú koberce s hustotou až 600 000 uzlov na m2.

• VŠÍVANÉ KOBERCE

Všívané koberce sa vyrábajú tak, že sa ihlami všívajú so vopred zhotovenej základovej textílie. Na lícnej strane textílie nite vytvárajú slučky, prípadne rezaný vlas. Rubová strana s a potom natrie latexom, aby volne napichané vzorové hrčky boli v základnom materiály dobre zakotvené. Na získanie dostatočnej stability rozmerov a bezchybnej priliehavosti koberca sa nalepí druhá rubová vrstva vo forme juty, polyesterovej tkaniny, alebo polypropylénového rúna. Ďalším druhom je penový rub, ktorý zvyšuje tepelnú izoláciu a zmäkčuje nášľap.

Vlastná výroba všívaných kobercov prebieha tak, že napnutá podlahová textília sa vedie k prešívaciemu zariadeniu, kde sú v ihlovom ráme uložené ihly s navlečenými vzorovými priadzami. Ihlový systém prepichuje tlakom ihly cez nosnú tkaninu. Vzorové priadze sú zachytávané na opačnej strane háčkom ihly, takže pri spätnom pohybe vytvára slučku. Stroje na výrobu kobercov s rezaným vlasom majú pri každom háčku nôž, ktorým slučky prerežú (CAT-LOOP).

Riadením prívodu vzorových priadzí sa dosahujú ďalšie vzorové efekty vo forme rôzne vysokých slučiek a tým aj veľkoplošné vzorovanie (SCROLL).

• VPICHOVANÉ KOBERCE

Princíp výroby vpichovaných kobercov je vo vzájomnom preplietaní vláknového rúna vláknami. Vyrábajú sa na špeciálnych ihlových strojoch. Ihly sú upravené špeciálnymi malými výstupkami, pomocou ktorých sú pri vpichovaní ihiel zachytávané jednotlivé vlákna a sú zasúvané a preplietané navzájom. Na spevnenie takto zapletených vlákien sa na rubovú stranu nanesie spevňovacia latexová vrstva.

Na zlepšenie mechanických vlastností a únosnosti koberca sa na rubovú stranu lepí ďalšia vrstva RESINA.
Veľkou výhodou týchto kobercov je ich záťažovosť, veľmi dobrá využiteľnosť pri kladení kobercov do miestností, nakoľko sa pri zrezávaní NEPÁRAJÚ a pri spájaní majú veľmi dobré krycie vlastnosti. Ich hlavné použitie je v kanceláriách.

• Materiály používané na výrobu všívaných kobercov

Polyamidové vlákna – ktoré sa dodatočne farbia alebo potláčajú. PA vlákna sú buď vo forme káblika alebo striže.
Akrylové vlákna – ktoré sa oblúčkovitosťou podobajú vlne a majú dobré tepelnoizolačné vlastnosti.
Polypropylénové vlákna – ktoré sa používajú tiež vo forme káblika ako aj striže.
Vlnené vlákna – tiež sa používajú pri výrobe kobercov vysokej kvality.

Náš tip:Na kvalitu všívaných kobercov okrem druhu vlákna vplýva aj delenie stroja, hustota stehu, hustota vlasu a výška vlasu.

• Ako sa delia koberce podľa KVALITY ?

Delenie stroja = počet ihiel na jednotku. Napríklad pri delení stroja 3/8 je 8 ihiel na 3 palce (1 palec = 2,54 cm) to znamená, že vzdialenosť dvoch ihiel je 9,63 mm.
Hustota stehu – počet vytvorených stehov v pozdĺžnom smere na 10 cm.
Hustota vlasu – vynásobenie počtu ihiel hustotou stehu.
Výška vlasu – výška vlasového materiálu nad nosnou textíliou.

A ako sa koberce ukladajú ? Dozviete sa tu.
Prečítajte si aj predchádzajúci článok o materiáloch používaných na výrobu kobercov.

Majú rôzne vlastnosti a delia sa na tri kategórie podľa svojho pôvodu:

RASTLINNÉ

• Bavlna

Bavlna vyrastá na semenníkoch bavlníkov v tropických a subtropických oblastiach, je veľmi jemná na dotyk.

• Ľan

Má vysokú pevnosť.

• Juta

Nižšia pevnosť, drsnejšia na dotyk. Používa sa na výrobu kobercov, aj ako podkladová tkanina. V poslednom čase sa jutové podložky všívaných kobercov nahradzujú sklennými vláknami (viď nižšie).

• Sisal

Získava sa z dužiny listov agáve. Vyznačuje sa vysokou pevnosťou a leskom.

• Kokosové vlákna

Získavajú sa z dužinatého obalu kokosového orecha. Vlákna sú dlhé až 30 cm žltej až červenej farby. Vyznačujú sa vysokou pevnosťou a odolnosťou proti opotrebeniu a vlhkosti. Veľmi dobre sa farbia.

• Papier

Z papiera sa vyrába priadza tak, že sa úzko narezané pásiky skrútia. Používajú sa na niektoré typy podlahových tkaním. Na zvýšenie odolnosti proti vlhkosti sa impregnujú.

ŽIVOČÍŠNE

• Ovčia vlna

Ovčia vlna patrí medzi najcennejšie textilné suroviny pre výrobu bytových textílií pre jej výborné vlastnosti. Získava sa strihaním oviec. Ostrihaná vlna z jednej ovce tvorí rúno, ktoré sa v pradiarňach triedi podľa kvality.

• Prírodný hodváb

Tvorí ho húsenica priadky morušovej pri zakukľovaní. Prírodný hodváb je najjemnejší a najušľachtilejší materiál. Pre svoju jemnosť a hebkosť sa využíva pre ručne viazané veľmi husté koberce a závesy. V súčasnosti sa tento materiál pridáva na zvýšenie estetickej úrovne do závesových a dekoračných textílií a prikrývok na postele.

ANORGNICKÉ

• Sklenné vlákna

Vyrábajú sa zo skla s prímeskami, ťahaním pri teplote 1 200 stupňov Celzia. Majú veľmi dobré špecifické vlastnosti, ako je nehorľavosť, pevnosť, chemická odolnosť, rozmerová stálosť, odolnosť voči baktériám a plesniam. Používajú sa na výrobu nehorľavých záclon, závesových látok, dekoračných textílií, divadelných závesov a tapiet.

Sklenné vlákna okrem nehorľavosti zvyšujú zvukovú a tepelnú izoláciu, stálosť tvaru. Hladkosť vlákien spôsobuje odolnosť proti ušpineniu. Negatívne však vpláva na stálosť väzbovej štruktúry pri uhlopriečnom vypnutí tkaniny. Ďalšou nevýhodou je ich krehkosť a znížená pevnosť v preložení.

• Kovové vlákna

Vyrábajú sa ťahaním alebo valcovaním obyčajných alebo drahých kovov. Použitie majú dekoratívne (nástenné gobelíny, dekoratívne textílie), alebo sa pridávajú do syntetických priadzí na zníženie elektrostatického náboja.

CHEMICKÉ SYNTETICKÉ VLÁKNA sa delia:

• Polyamidové vlákna /PAD/ CHEMLON

Je to syntetický polyamid s dlhým reťazcom. Existuje niekoľko typov týchto vlákien s rôznymi vlastnosťami. Dobrá pevnosť za sucha, vysoká odolnosť proti odieraniu, elastickosť, odolnosť proti baktériám, a plesniam, nenapádajú ich mole, veľmi dobre sa farbia.
Nevýhody: malá tepelnoizolačná schopnosť, chladné na dotyk.
Na výrobu kobercov sa používa PAD vlákno, káblik a striž.

• Polyesterové vlákna /PES/

Majú podobné vlastnosti ako polyamidové vlákna, ale s vyššími dosiahnutými hodnotami. Majú vysokú pevnosť za sucha aj za mokra, vysokú odolnosť proti odieraniu, vysokú stálosť na svetle. Mäkší vlne podobný ohmat. Tieto vlákna sa uplatňujú pri výrobe všetkých druhov textílií, hlavne však pri výrobe záclonovín, závesových a podlahových textílií a v zmesi s bavlnou pri výrobe textílií pre domácnosť.
Nevýhody: žmolkovanie, statický náboj

• Polyakrilonitrilové vlákna /PAN/

Polyakrilonitrilové vlákna s trvalým skučeravením sa veľmi podobajú vlne. Majú veľmi dobrú stabilitu voči poveternostným vplyvom, ako aj k svetlu. Používajú sa na výrobu kobercov s rezaným vlasom.

• Polypropylénové vlákna /PP/

Polypropylénové vlákna sa vyznačujú najnižšou hmotnosťou, najnižšou odolnosťou voči vlhkosti,, najlepšou odolnosťou voči kyselinám a lúhom. Majú záporný elektrostatický náboj a hebký a teplý ohmat. Koberce vyrábané z polypropylénových vlákien sa pri čistení a sušení zrážajú len o 0,3%, kým z polyamidových vlákien a 3,0%. Používajú sa na výrobu všetkých druhov bytových textílií.
Nevýhody: zlá vyfarbiteľnosť a nižšia odolnosť proti povrchovým deformáciám.

V ďalšom článku sa dozviete o rozdelení kobercov podľa techniky a technológie ich výroby a aký koberec je najvhodnejší práve pre mňa…

Prečítajte si aj predchádzajúci článok o hlavných vlastnostiach materiálov používaných na výrobu kobercov.

Ich hlavné vlastnosti sú:

• PEVNOSŤ vlákna má vplyv na trvanlivosť výrobku. Vyjadruje sa ako absolútna pevnosť (sila potrebná na pretrhnutie vlákna), prietržná dĺžka, pri ktorej sa vlákno pretrhne vlastnou váhou, alebo merná merná pevnosť, ktorá sa vyjadruje silou potrebnou na pretrhnutie vlákna priemeru 1mm.
• PRUŽNOSŤ, je schopnosť vlákna vrátiť sa do pôvodného tvaru. Táto vlastnosť sa prejavuje nekrčivosťou.
• JEMNOSŤ vlákien sa vyjadruje v mikrometroch. Z jemných vlákien sa môžu vyrobiť rovnomerné a jemné priadze. Hotový výrobok má krásny vzhľad, je príjemný na ohmat.
• HREJIVOSŤ spôsobuje množstvo vzduchu, ktorý sa udržuje v povrchovej štruktúre vlákna medzi vláknami v priadzi. Tvarované vlákna udržia viacej vzduchu ako hladké, i keď sú rovnakého pôvodu.
• NAVĹHAVOSŤ je schopnosť vlákien pohlcovať vodu zo vzduchu a tým vyrovnávať svoju vnútornú vlhkosť. Každé vlákno má povolené percento vlhkosti.

Vlákna na výrobu kobercov a iných textílií sa rozdeľujú na:
a) prírodné

• rastlinné
• živočíšne
• anorganické

b) chemické

Podrobnejšie sa o nich dočítate tu.
Predchádzajúci článok o histórii a vývoji kobercov a bytových textílií nájdete tu.

Viazané koberce vznikli v Oriente ako priamy vplyv kočovného života tamojších národov. Dokladom pradávnej tradície výroby kobercov sú aj niektoré archeologické nálezy, ako napr. asýrske reliéfy v kráľovskom paláci Ninive z 8. storočia pred n. l., na ktorých sú zobrazení vojaci s vojnovou korisťou, kde sú už aj zvinuté koberce. Najstarším kobercom, ktorý sa zachoval dodnes je vlnený koberec asi z 5. storočia pred n. l. Našiel ho v roku 1949 v altajskej oblasti sovietsky archeológ Rudenko. Orientálne koberce sa v období barbarských vpádov a križiackych výprav priniesli ako vojnová korisť do Európy. Neskôr sa koberce privážali ako vzácny tovar. Prvé pokusy napodobniť tieto koberce spadajú do 16. storočia, keď vznikali najprv v Anglicku a v 17. storočí aj vo Francúzsku.

Dlhotrvajúca prevaha Orientu v oblasti viazaných kobercov spočíva hlavne v tom, že hodváb sa do prelomu nášho storočia spracovával výhradne v Číne.

V byzantskej a v španielsko-maurskej kultúre sa používali jemné nástenné koberce, v súčasnosti známe ako gobelíny, ktoré sa od orientálnych líšili technikou spracovania aj vzorkovania.

V Európe sa tradície a využitia bytových textílií vyvíjali odlišne. Zatiaľ, čo na Prednom a Strednom Východe bola tradícia výroby textílií na vysokej úrovni a tamojšie národy obľubovali množstvo textilu, v rovnakom období (8. až 5. storočie pred. n. l.) naopak Gréci a Rimania uprednostňovali chladný kameň a textil využívali veľmi málo. V 6. až 10. storočí sa v Ríme uplatňuje gobelínová technika na zdobenie stien chrámov. V 13. storočí sa začína s ich výrobou vo Francúzsku a v Nemecku a v 15. storočí v Holandsku. Na výrobu gobelínov pre kostoly sa používala vlna, hodváb aj zlaté priadze. Európsky význam však tieto nástenné koberce mali až vtedy, keď bola vo farbiarskej rodine Gobelín v Paríži r. 1662 založená prvá manufaktúra, ktorá zatlačila ostatné do úzadia. Podľa nej sa ujal a rozšíril aj názov.

Z 11. a 12. storočia existujú o sviatočných dekoráciách palácov a chrámov, ktoré tvorili čalúny. Pôvodne to boli bohaté výšivky na ľanovom plátne, neskôr sa vzor čalúna, z ktorého sa potom v Európe vytvárali najprepychovejšie prostriedky nástennej dekorácie, votkával. Čalúny sa tak popri kobercoch a gobelínoch stávajú ďalším textilným zariaďovacím predmetom.

Bytové textílie, akými dnes zariaďujeme svoje domovy, sa objavujú v baroku. Dovtedy nebolo známe ani čalúnenie nábytku, ani prikrývanie podlahy. Na tvrdom sedacom nábytku boli len malé, prevažne kožené vankúše. V 16. storočí sa popri dekorovaní a tapetovaní stien vzorovaným textilom (tkaným a potlačovaným) sa po stranách okien objavujú atlasové závesy a na sedadlách pevné čalúnené poťahové textílie zo zamatu, brokátu, taftu, saténu a pod. koncom 16. storočia sa objavujú záclonoviny. Využitie jednotlivých kobercov je závislé jednak od použitých materiálov a od použitej technológie.

V ďalšom článku sa dozviete, aké materiály sú na koberce najvhodnejšie a aké sa používajú dnes… >>>

Váš podlahár Jaro Valentín